O obci

Prvé písomné správy o obci pochádzajú z prelomu 14. a 15. storočia. V 16. a 17. storočí sedliacke domácnosti podliehali kráľovskej dani podľa veľkosti porty, t.j. usadlosti užívanej sedliakmi. Toto zdaňovanie znamenalo pokles počtu sedliackych domácností aj v Sačurove. Niektoré sa vzdali užívaných pozemkov, a tak sa dostali medzi želiarov, ktorí už na prelome 16. a 17. storočia tiež museli platiť kráľovskú daň. Údaje z roku 1600 uvádzajú, že v celom Sačurove stálo 24 obývaných poddanských domov, jeden až dva domy šoltýsov, pôvodne katolícky kostol v tom čase už užívaný evanjelikmi, fara a určite aj škola. V tomto čase to bola stredne veľká dedina s prevažne poddanským obyvateľstvom. Žili tu sedliaci aj želiari, medzi ktorými došlo neskôr k určitému majetkovému vyrovnaniu, pretože už v roku 1635 obe vrstvy obhospodarovali rovnako malé pozemky. Bol to dôsledok schudobnenia a sociálneho úpadku sedliakov. S najväčšou pravdepodobnosťou to spôsobovali výšky daní a malá schopnosť ich splácania. Ďalšou príčinou úpadku sedliactva boli aj dôsledky stavovských protihabsburských povstavní, vyrubovanie a rast štátnej dane voči sedliackym usadlostiam na výdavky vojenskej obrany proti Turkom, nárast nákladov na pobyt a stravovanie vojsk, ktoré sa v 17. storočí v dôsledku spomínaných udalostí nachádzali v Zemplínskej župe.